Ahojte,
nepísala som Vám už dlho nič, nebojte sa, všetko je v poriadku, len som nemala nič zaujímavé na zdieľanie.
Včera som si tak uvedomila, ako som sa tu naučila dlho spávať a na môj "rozhádzaný slovenský režim" som úplne zabudla. Čo je dosť zlé! NAPR: V pondelok som spala vyše 6 hodín, tz. + nejaké minúty ešte. Na druhý deň som bola totálna múmia. Na hodinách ma motalo a hádzalo do strán. Jednoducho som skoro zaspala,nedokázala som sa koncetrovať. A keď si tak uvedomím,že keď spím doma (na Slovensku) okolo 7hodín, tak som na seba strašne hrdá. :D Tak teraz myslím na to, že to bude dosť ťažký comeback. Bude sranda.
Späť k zámeru, prečo som začala písať tento článok. Tým zámerom bola škola. Viem, že som v jednom článku už ako tak opisovala školu, ale teraz by som chcela napísať viac osobné pocity ako všeobecné zásady.
- Keďže je tu úplne iný systém, tak to bolo zo začiatku len o zvyku, ale už to všetko vnímam ako samozrejmosť. Neriešim to, že každý druhý deň mám ten istý rozvh. Že každý druhý deň mám fyziku, ktorá trvá 75min.(aaach!)
- Moje životné heslo je: "Take it easy." Tak to funguje aj so školou. Nie som zaťažená na priemer, lebo viem, že nikam nejde, je to iba polrok žiadne oficiality. Chcem si aj užiť voľný čas a nie sa zblázniť nad knihami. Zasa nie som flákač a učím sa na testy.
- Síce som zvyknutá na predmety v dvoch jazykoch a príde mi to normálne učiť sa matiku, biolu a podobné veci v cudzom jazyku, predsa keď sa to človek začne učiť v tretiom jazyku, tak to dá niekedy zabrať. Ďakujem, ale španielčine,že si ju môžem zangličtinovať a niekedy to aj funguje!! :D
- Keď sa tak zamýšľam, tak je to fakt choré v osemnástich rokoch študovať chémiu a iné veci v troch jazykoch.
No complaining!Niekedy som iba mierne zmätená. - Moja hlava sa občas cíti ako pred explóziou a potom viem,že už treba všetko zavrieť.
- Škola nie je extrémne náročná ako sa mi zo začiatku trochu zdalo. Netrápim sa vôbec. Všetko sa dá v poriadku zvládnuť, keď človek nepotrebuje mať A-čka zo všetkých predmetov.
Takto to vyzerá, keď už mám toho dosť, tak idem radšej spať. Je to viac účinné ako trápiť sa nad tým, keď nevnímam okolitý svet.
Btw. Všimli ste si, že ich knihy sú ako encyklopédie? Môj chrbát ďakuje Slovenskému ministerstvu školstva za naše ľahké knihy.
A ten najlepší pocit, keď všetky knihy, poznámky, zošity
môžem odložiť naspäť do šulfíka.
No tak vlastne, aby som zosumarizovala môj názor na túto tématiku.
Kanadské deti sú určite šťastnejšie v škole ako sú slovenské deti. Majú šancu voľby, môžu si v škole aj oddýchnuť a sami zvoliť náročnosť ich predmetov. Väčšinou si teda zlovia pozvoľnejšie tempo. Keď sa s nimi rozprávam, tak nechápu náš slovenský rozvrh. Zase na druhú stranu musia za veľa vecí platiť, ktoré sú pre nás samozrejmosťou. To mi príde niekedy dosť ľúto, pretože ich to obmedzuje v osobnom rozvoji. Všetko má svoje +,-.
To by bolo na dnes všetko.
Majte sa pekne!
xxx
