Slnko,pohoda a nervy #VICTORIA,BC

Hello,hello!

Opäť som tu s článkom plným fotiek ako vždy. Tentokrát mi to až tak netrvalo.(fanfáry)

Dúfam, že sa Vám to bude páčiť a ja ich tu ide všetky pohádzať a okomentovať.

Aby som Vás uviedla do obrazu. V pondelok sme mali voľno, tak sme využili predĺžený víkend, aby sme zrealizovali našu plánovanú exchange. Išla som s jednou kamarátkou(Nemkou) do Victorie-hlavné mesto BC. Bývali sme v dvoch rodinách u dvoch dievčat. Obe boli Nemky. Takže moja obava z nemeckyhovoriaceho víkendu bola vysoká. Ja viem, že je to užitočný jazyk, ale jednoducho fakt ho nemôžem ani cítiť. Ďakujem základka!👏

DAY 1:

Keďže sa Victoria nachádza na Vancouver Island-e, tak sme museli ísť trajektom. Večer pred tým som napiekla (sľúbila som) a piknikovali sme na lodi. Mihihi! Cesta bola fakt pekná,ale to si ešte počkajte na fotky z cesty s5.

Po trajekte sme ešte išli hodinu autobusom. Náš úžastný operátor nemá pokrytie v tejto oblasti, s čím sme samozrejme nerátali, pretože keď si platíš, tak očakávaš, že to bude eňo-ňuňo,hold nebolo. Baby nás mali vyzdvihnúť, lenže sme nejako nevedeli presne kde, takže sme zahájili taktiku "vystúp, kde sa ti to najviac páči". Dostali sme sa do obchoďáku, aby sme našli WI-FI a spojili sa s nimi.

DAY 2:

Na ďalší deň ma skoro porazilo. Tí, ktorí ma poznáte alebo ste čo to počítali, ste si pravdepodobne všimli, že mám cestovateľského ducha. Aj keď milujem spánok, ale dobrodrúžstvo má vždy prednosť. Takže som sa na druhý deň zobudila, chvíľu som čakala v izbe, ale už mi bolo dlho, tak som sa dala dokopy a išla som hore za host family mojej hosťujúcej Nemky či ešte spí. Spala. Po nejakom čase sa zobudila a trvalo jej asi 3hodiny, kým sa nachystala. Držala som sa, ale keď si po fénovaní začala ešte aj žehliť vlasy, tak už bolo moc aj na mňa. 

O 12:30!! sme vyrazili na jedno miesto, ktoré je podľa nich naj vo Victorii. Mal to byť nejaký most. Išli sme tam tromi autobusmi a nakoniec som zistila,že oni tam touto cestou ešte nikdy nešli. Takže sme poblúdili asi hodinu a išli sme nas5 na autobusovú zástavku, Medzi tým sa dialo niečo po nemecky, Nepýtajte sa ma čo.

Fotky, zážitky, fotky - Whistler

Ahojte vospolok!

Tak po dlhšom čase sa opäť hlásim, ale dnes sa necítim na dlhé vypisovačky. Keďže je 22:30, ja zajtra vstávam do školy a na ten dlhý spánok som si tu fakt rýchlo zvykla. Musím jednoducho načerpať energiu, aby som prežila dlhé školské dni.😀

Pozerala som si fotky v mobile a fakt sa mi ich tam nazbieralo veľa za posledný čas, tak som sa rozhodla, že ich uverejním.

Minulý týždeň ma rodinka vzala do Whistleru, kde sme strávili celý víkend. Oddýchla som si veľmi a cítila som sa úplne ako doma. To bolo divné! Poznáte ten pocit, keď sa po dlhšom čase vrátite späť domov a zacítite vôňu domova, ktorú inak nemožno cítiť?! Toto sa mi presne stalo, keď sme prišli do apartmánu, kde sme boli ubytovaní. Vošla som do jednej z izieb a BOOM! Vôňa úplne rovnaká, ako keď sa vrátim po nejakom výlete späť do mojej izby. Možno, keď prídem z Kanady domov, tak mi bude moja izba pripomínať Whistler. Kto vie. Ale let's move on, lebo som sa akosi rozrečnila.

 Vancouver

 Vancouver - Canada Place

 Už sme tuuu!

Whistler - Olympic village

 Toto miesto som si zamilovala hneď od začiatku!

A samozrejme aj moje mladšie host sisters.

 Keď je voda viac modrá ako modrá.

Krátke závery

Hello,hello!

Dnes som tu s takým viac-menej random článkom.

Ale stalo sa mi viac úsmevných vecí za poslednú dobu,

a tak všeobecne by som chcela dať dokopy, čo má zahraničie zatiaľ naučilo.

Tentokrát to bude viac na čítanie ako pozeranie fotiek. Nech sa páči.

• Milujem Európsku úniu!

Prečo? Nie som politický fanatik, takže to nemá nejaké dočinenia s politikmi alebo nebodaj Trumpom, ktorý na mňa o chvíľu vyskočí aj zo záchoda!! Jednoducho som si uvedomila, koľko má naše členstvo v EÚ výhod. Môžeme cestovať za nie tak veľké výdavky, netreba riešiť víza ani žiadne vysvetľovačky na ambasádach a za jednu hodinu si úplne v inom svete. Pokiaľ tu, v Kanade, vnútroštátne letenky sú dosť drahé. Pozerala som okolo Vianoc letenky do východnej časti a cena bola taká ako za moje 2 lety sem. Takže nie, ďakujem.

Ďalšia vec je, že neplatíme za vzdelávanie. Neplatíme ťažké prachy za univerzity ako oni. Máme Erazmus, ktorý tiež nie je extra nákladný. Ale tak v porovnaní s týmito sumami nie je asi nič nákladné. Aby ste si vedeli predstaviť, čo slovné spojenie ťažké prachy v tomto prípade znamená, tak pre kanadského občana,ktorý by dochádzal z domu (čiže bez rezidencie/internátu),by to vyšlo 14000€ na rok! Pre international students je cena asi trojnásobná + ubytovanie. Tak a teraz si predstavte, že máte doma 2 deti, ktoré sú fakt nadané, ale nemôžu študovať, čo chcú kvôli tomu, že to stojí strašný balík peňazí. Pre mňa ako rodiča by to teda nebolo príjemné.

• Minule sme večerali a moja najmladšia host sister začala rozoberať ako rozprávam. Skonštatovala, že rozprávam strašne rýchlo, ale podľa nej to je strašne "cool". :D :D Tak na tom som sa strašne smiala.

• Ten paradox, keď ste v nie najlacnejšom meste, čo teda Vancouver nie je, a zažijte cenové šoky. Jedná sa o pozitívne aj negatívne. 

No takže, boli sme kúpiť hrozno v normálnom supermarkete. Vzali sme normálny balík, aký sa dá kúpiť aj v Tescu, no jednoducho všade, klasické balené hrozno v sáčku. Prosím pekne, platili sme zaň 10 dolárov. Za túto cenu by som si predstavila také 3kg hrozna.

Tento týždeň som si išla pre balík na poštu a po ceste som sa zastavila v zelovocí, ktorých je pri našom dome trilión a vlastnia ich Indovia, Arabi alebo Azijati. Zaplatila som 1,50 za ananás. takže akoby som si kúpila ananás za jedno euro. :D To ma fakt pobavilo, keď som si spomenula na to nešťastné hrozno. Vlastne mali vtedy aj akciu, takže som mohla dostať dva ananásy za $3.

• Mať kamošky/kamošov predavačov sa vždy oplatí. Hlavne keď ti dá kaderníčka študentskú zľavu, tak sa potom aj lepšie zaspáva.

• Vzdialenosť neznamená nič aneb, keď sa cítim ako poštár Janko.

Izbu mám na poschodí a pomaly každý tretí deň ma čaká nejaká pošta na schodoch, Paradox bol to, že som vedela iba o tom, že mi naši posielajú balík s nejakými vecami, ktoré sa mi nezmestili do batožiny a ešte mi mal prísť balík, ktorý som vyhrala. Takže keď mi raz volal kuriér, tak som bola presvedčená, že je to tá výhra, ale nebola. Potom mi priešiel papier, že si mám prísť vyzdvihnúť niečo na poštu, tak som si myslela, že tentokrát to už bude tá výhra,ktorá mi na to ale prišla asi o 2dni neskôr domov, ale samozrejme ja som sa medzičasom nedotrepala na poštu. Na pošte ma čakala zasielka zo Španielska! Takto by som sa chcela všetkým ešte tisíckrát poďakovať. Vždy mi až srdiečko nadskočilo. Prosím, len už si nerobte starosti. O chvíľu ma máte späť.

• Anglicky hovoriace krajiny sú nudné.

Ten pocit, keď sa skupina international students (lebo Kanaďania sa zatiaľ doma učia ako vždy) vyberú do mesta a v piatok okolo polnoci je vyľudnené. Keď sa chceš ísť navečeriať do kaviarne, ale majú otvorené iba do 03:00pm. NIGHT LIFE

• Angličtina/Španielčina

Dilema môjho trojjazičného ja vyriešená. Musela som prísť až do Kanady, aby som prišla na to, že mi je španielčina bližšia ako angličtina. Prečo? Nemám na to presné vyjadrenie, je to skôr iba pocit. Ale myslím si, že aj tá kultúra má na tom tvoj podiel. ¡Que viva la gente loca!

Heaven on earth - ACAI BOWL

Ahojte všetci!

Dnes ma zavolala kamarátka ku nej na večeru bez špecifikácie času, lenže ako som čakala na jej telefonát, tak už bolo aj dosť neskoro a nakoniec mi napísala či teda prídem. Jasné, že som chcela prísť, ale po mojej otázke, kedy začína včera, odpoveď znela o 30min. Čo som nemala šancu stihnúť ani behom. Keďže iba cesta autobusmi by mi tam trvala cca 50min. ANYWAY! Mala som aspoň viac času na matiku, pretože som tomu dnes moc nedala.(ani som to nevidela)

Keď som bola hotová, tak som začal pozerať rôzne vlogy a to ma, vlastne, nakoplo k tomu napísať tento článok.

(Bola by to hovadina pomenovať ho "Heaven on the earth",

keby tu píšem o mojom večeri pri matematických príkladoch.)

Takže poďme k veci!

V piatok -mali sme day off- sme sa, s mojou jedinou akčnou parťáčkou tu, ráno vybrali na raňajky, pretože sme potrebovali zabookovať výlet. Čakala som na ňu na stanici asi 50min, čo mi ale vôbec nevadilo, pretože ona chcela odvolať miesto, kde sme mali ísť(zaspala), že by sme išli niekam, čo by bolo bližšie. Nenenene! Radšej som si na ňu teda počkala. A samozrejme, nemala som sa kam náhliť. Ďalšia naša cesta viedla na Seabus, ktorý nás zaviezol do NorthVan.

Vyhliadla som si na internete jeden podnik, ktorý ospevovali kvôli acai bowl. Ja som mala na ňu už nejaký ten týždeň chuť, tak reku že prečo nespojiť príjemné s užitočným. Museli sme sa niekde stretnúť, aby sme mohli celý ten náš výlet zorganizovať a zaplatiť.

Šťastná ako blcha #SeaToSky

Ahojte všetci!

Celý piatok a sobotu som zabila za knihami. Aj tak som nedokončila všetko,takže ako teraz píšem tento článok po ceste späť do Vancouveru,tak viem,čo ma doma čaká. Chcela som začať s písaním už teraz,kým sú ešte všetky pocity z výletu čerstvé.

Dlho vysnívané Sea to sky,ktoré nevyšlo minulý víkend. Tak sme tam skutočne BOLI!!
Fotky odtiaľ som videla ešte, keď som bola na Slovenku. Pozerala som si ich stále dookola a dúfala som,že ma tam niekto vezme. Keďže sa k tomu nikto nemal,tak sme si to zariadili sami.😄

Kúpili sme si lístky na shuttle+gondolu cez internet(TU) až po tom, ako sme si boli istí,že nebude pršať.(čo je dosť umenie,lebo tu stále liape)
Servis super. Vodič David nám spravil aj sprievodcu a povedal,že aj keď to nie je v cene, tak nám porozpráva o veciach dookola. Nasadil si mikrofón a rozprával celú cestu až do Squamish-u. Riadny kejmo. Po príchode na miesto(už iba z cesty autobusom sme boli nadšené a skonštatovala som aj s mojou spolusediacou,že by sme dokázali stráviť celý deň iba v autobuse a pozorovať krajinu) prišiel pracovník Sea to sky a začal nám vysvetľovať čo a ako. 

Rozdal nám lístky,aj keď sme si ich mali vyzdvihnúť pri nejakom okienku. Strašne zlatý!!

Po odporúčaniach aké chodníky zvoliť sme vystúpili z autobusu.

Konečne  som to všetko uvidela na vlastné oči!

                           Keď sme vyšli hore,tak všetci okolo mňa zomierali od zimy. :D

               Ja som naopak zomierala od nadšenia. Ale musím uznať nebolo najteplejšie.

škola-škola-škola

 Ahojte,

nepísala som Vám už dlho nič, nebojte sa, všetko je v poriadku, len som nemala nič zaujímavé na zdieľanie.

Včera som si tak uvedomila, ako som sa tu naučila dlho spávať a na môj "rozhádzaný slovenský režim" som úplne zabudla. Čo je dosť zlé! NAPR: V pondelok som spala vyše 6 hodín, tz. + nejaké minúty ešte. Na druhý deň som bola totálna múmia. Na hodinách ma motalo a hádzalo do strán. Jednoducho som skoro zaspala,nedokázala som sa koncetrovať. A keď si tak uvedomím,že keď spím doma (na Slovensku) okolo 7hodín, tak som na seba strašne hrdá. :D Tak teraz myslím na to, že to bude dosť ťažký comeback. Bude sranda.

Späť k zámeru, prečo som začala písať tento článok. Tým zámerom bola škola. Viem, že som v jednom článku už ako tak opisovala školu, ale teraz by som chcela napísať viac osobné pocity ako všeobecné zásady.

1. Keďže je tu úplne iný systém, tak to bolo zo začiatku len o zvyku, ale už to všetko vnímam ako samozrejmosť. Neriešim to, že každý druhý deň mám ten istý rozvh. Že každý druhý deň mám fyziku, ktorá trvá 75min.(aaach!)
2. Moje životné heslo je: "Take it easy." Tak to funguje aj so školou. Nie som zaťažená na priemer, lebo viem, že nikam nejde, je to iba polrok žiadne oficiality. Chcem si aj užiť voľný čas a nie sa zblázniť nad knihami. Zasa nie som flákač a učím sa na testy.
3. Síce som zvyknutá na predmety v dvoch jazykoch a príde mi to normálne učiť sa matiku, biolu a podobné veci v cudzom jazyku, predsa keď sa to človek začne učiť v tretiom jazyku, tak to dá niekedy zabrať. Ďakujem, ale španielčine,že si ju môžem zangličtinovať a niekedy to aj funguje!! :D 
4. Keď sa tak zamýšľam, tak je to fakt choré v osemnástich rokoch študovať chémiu a iné veci v troch jazykoch. No complaining! Niekedy som iba mierne zmätená.
5. Moja hlava sa občas cíti ako pred explóziou a potom viem,že už treba všetko zavrieť.
6. Škola nie je extrémne náročná ako sa mi zo začiatku trochu zdalo. Netrápim sa vôbec. Všetko sa dá v poriadku zvládnuť, keď človek nepotrebuje mať A-čka zo všetkých predmetov.

Takto to vyzerá, keď už mám toho dosť, tak idem radšej spať. Je to viac účinné ako trápiť sa nad tým, keď nevnímam okolitý svet.

Btw. Všimli ste si, že ich knihy sú ako encyklopédie? Môj chrbát ďakuje Slovenskému ministerstvu školstva za naše ľahké knihy.

A ten najlepší pocit, keď všetky knihy, poznámky, zošity

 môžem odložiť naspäť do šulfíka.

No tak vlastne, aby som zosumarizovala môj názor na túto tématiku.

Kanadské deti sú určite šťastnejšie v škole ako sú slovenské deti. Majú šancu voľby, môžu si v škole aj oddýchnuť a sami zvoliť náročnosť ich predmetov. Väčšinou si teda zlovia pozvoľnejšie tempo. Keď sa s nimi rozprávam, tak nechápu náš slovenský rozvrh. Zase na druhú stranu musia za veľa vecí platiť, ktoré sú pre nás samozrejmosťou. To mi príde niekedy dosť ľúto, pretože ich to obmedzuje v osobnom rozvoji. Všetko má svoje +,-.

To by bolo na dnes všetko.

Majte sa pekne!

xxx

(Ne)obyčajné meniny

Ahojte zlatíčka!!

Dnes to bude v sentimentálnej nálade. Jasné,že nie. :D Veď ma predsa poznáte.

Tieto farby!

Včerajší deň začal úplne normálne, keďže Kanaďania nepoznajú meniny, tak som to ani ja nejako neriešila. Viete ako stopercentná adaptácia.

Až na to, že mi prišlo ráno veľa správ a bola som taká ospatá, že som nemala silu ich riešiť.(Ďakujem krásne každému jednému z Vás!) Otvorila som iba jednu a to od mojich rodičov. A to teda stálo za to! Ja už som si celkom na seba zvykla, že vždy v autobuse počúvam hlasové správy a smejem sa ako schyza, ale toto bol extrém. Oni mi totižto zložili pesničku a potom nasledoval rap aj s beatom a rýmami. MADE MY DAY! Ale to som ešte nevedela, čo ma čaká.

#3KEEP YOUR EYES OPEN - West&North Van

Zdravím všetkých!

Nad týmto článkom som už rozmýšľala týždeň, keďže sme boli v Nort a West Vancouver-i minulú sobotu, ale času je fakt málo a celý týždenný voľný čas presedím pri učení,ale o tom chcem napísať osobitný článok,takže o tom po tom.

Jediný plán na minulú sobotu bol brunch, na ktorý som sa strašne tešila, lebo mi chýbali takéto posedeníčka. Podnik som (samozrejme) vybrala ja, lebo kým sa ostatní rozhýbu,tak mňa porazí. Keďže jedna moja kamarátka je glutenfree a druhá mala strašnú chuť na palacinky,tak som sa pokúšala to nejako skĺbiť, samozrejme, chlapi nemajú nikdy problém. Kam ma zavedieš,tam budem. A hádajte čo? Glutenfree kamoška zaspala (boli sme dohodnutí na 11!!) a palacinková si nedala palacinky,lebo si ich nevšimla v jedálničku. clapping

Potom ma jedna Talianka zavolala s ňou a s nejakou partiou na nákupy a ja som ODMIETLA, lebo bolo vonku tak krásne. Takže som zostala iba s chalanom,ktorý neznáša chodenie (ale viete,čo mi povedal,že on rád behá,ale neznáša chodenie😄) a stále sa sťažuje,že všetko fotím. Kombinácia ako pre mňa!

Nemali sme žiadny plán,tak sme vymysleli spontánny nápad a išli sme do West Vancouver-u. Výsledok vidíte sami.

#2 KEEP YOUR EYES OPEN - Lynn Canyon

Hellooo!

Ani neviem, čo by som k tomuto dňu napísala. 

Asi iba toľko,že malo byť slnečno a nebolo, tak sme celý deň hľadali slnko. Nejako ma ani to počasie nenakoplo, tak ma to lámalo celé plány odvolať. Chvála Pánu Bohu, že som to nepovedala nahlas. 

(Aj som sa trochu bála,lebo celé to bol môj nápad)

Je to fakt (neviem ani aké prídavné meno použiť) neuveriteľné, že toto všetko sa dá násjť v jednom meste. Dostali sme sa do North Vancouver-u, kde sme najskôr nevedeli, na ktorý dom skôr pozerať. Cítila som sa ako v inom svete, ďaleko od veľkomiest. Jednoducho tam všade vládol strašný pokoj.

Keď takto rozmýšľam, prečo nemá žiadny Slovák národnú vlajku na dome/v okne?

Prvé wow!

Smiešne,že som sa ja posero z výšok ani nezamyslela,ako som vysoko.

Ten kameň bol príliš malý, preto sme sa museli chytiť. Ale inak sa máme aj celkom rady. :D #justjoking

Taaaaakto som si to užívala,

Prišla som na to, že v Kande sú belšie kamene a voda viac než priezračná.

xxxxxxxxx

Večer sme ešte zašli na dusíkovú zmrlinu, na ktorú som už mala dosť chuť. Nevedela som sa rozhodnúť akú príchuť vybrať, takže opakujem návštevu, aby som ich mohla vyskúšať všetky. Pretože som si dala (vegan)mango a cítila som sa, akoby som jedla raw mango. YUMMY!

No a ta injekčná striekačka je proste fancy.

 A bodka na záver : moja talianska kamka zahlásila,že to je najlepšia zmrlina, akú kedy jedla.

Stále ma to tu baví viac a viac.(keď je day off from school)

xxxxx

Un beso.

Vaša Tereza!