Ahojte všetci!
Dnes ma zavolala kamarátka ku nej na večeru bez špecifikácie času, lenže ako som čakala na jej telefonát, tak už bolo aj dosť neskoro a nakoniec mi napísala či teda prídem. Jasné, že som chcela prísť, ale po mojej otázke, kedy začína včera, odpoveď znela o 30min. Čo som nemala šancu stihnúť ani behom. Keďže iba cesta autobusmi by mi tam trvala cca 50min. ANYWAY! Mala som aspoň viac času na matiku, pretože som tomu dnes moc nedala.(ani som to nevidela)
Keď som bola hotová, tak som začal pozerať rôzne vlogy a to ma, vlastne, nakoplo k tomu napísať tento článok.
(Bola by to hovadina pomenovať ho "Heaven on the earth",
keby tu píšem o mojom večeri pri matematických príkladoch.)
Takže poďme k veci!
V piatok -mali sme day off- sme sa, s mojou jedinou akčnou parťáčkou tu, ráno vybrali na raňajky, pretože sme potrebovali zabookovať výlet. Čakala som na ňu na stanici asi 50min, čo mi ale vôbec nevadilo, pretože ona chcela odvolať miesto, kde sme mali ísť(zaspala), že by sme išli niekam, čo by bolo bližšie. Nenenene! Radšej som si na ňu teda počkala. A samozrejme, nemala som sa kam náhliť. Ďalšia naša cesta viedla na Seabus, ktorý nás zaviezol do NorthVan.
Vyhliadla som si na internete jeden podnik, ktorý ospevovali kvôli acai bowl. Ja som mala na ňu už nejaký ten týždeň chuť, tak reku že prečo nespojiť príjemné s užitočným. Museli sme sa niekde stretnúť, aby sme mohli celý ten náš výlet zorganizovať a zaplatiť.
Keď sme tam prišli, tak už pri prvom pohľade som vedela, že sa mi tam bude páčiť. Môj prvý trapas bol, keď som sa opýtala na menu alebo nejakú kartu s ponukou a čašníčka ma nasmerovala na gigantickú stenu s ponukou, pri ktorej som stála. Vohou! :D Slintala som nad všetkým, čo tam mali, ale povedala som si, že keď som sem prišla kvôli Acai bowl, tak si ju musím dať. Aj sa tak stalo. Jasmina (aby som ju stále nejako neurčito neoslovovala,lebo to je divné) si dala tiež, ale iné variantu.
Vybrala si lepšie. Čo bol smutek, ale dala okoštovať. Takže dobrých parťákov som si tu našla!
Btw čašníčka vedela vysloviť aj moje meno bez žiadného anglického prízvuku, čo bolo pre mňa dosť prekvapivé a príjemné zároveň. Tak nakoniec nám porozprávala, že čosi toho precestovala s dievčaťom menom Tereza. Hádajte odkiaľ bola?! Z Česka.
Celá tá drevená stena je to menu, ktoré som si nevšimla.
Cítim to na nejaké tie dioptrie.😎
Mňa to miesto neskutočne očarilo.
Keďže sme tam ostali 4hod, tak sme aj polemizovali aj nad tým,
čo by sme si dali na obed, ale tie bowls boli také gigantické,
že by sa zmestilo už iba do vačkov.
Toto bistro - reštauráciou by som to nenazvala - malo ponuku pre vegánov, celiatikov a asi celkovo pre všetkých ľudí s rôznymi možnými intoleranciami, ktoré sa týkajú stravovania. Toto sa mi tu veľmi páči. Jedna z mojich kamarátiek je celiatička a nikdy nemáme problém s nájdením gluten-free stravy!
A aj keď sa nerada vraciam na staré miesta, kde som už bola, tak som si istá, že tu sa na niečo ešte určite vrátim. Aj keby mám čakať ďalších 50min!
Majte krásny týždeň
Vaša Tereza!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára